FANDOM


Druhá svetová vojna bola doposiaľ najväčším ozbrojeným konfliktom v dejinách ľudstva, ktorá stála životy 45 až 60 miliónov ľudí. Je jednou z mimoriadne významných udalostí 20. storočia, pretože zasiahla prakticky všetky svetadiely, mala ďalekosiahle dôsledky a premietla sa do všetkých oblastí života spoločnosti. Barbarský, agresívny fašizmus vystavil hrozbe zničenie najzákladnejšej hodnoty ľudskej civilizácie.Jedine vďaka mohutnej protihitlerovskej koalícii, ktorej hlavnou silou bol Sovietsky zväz, sa podarilo odvrátiť hroziace nebezpečenstvo a zachrániť národy sveta pred novodobým otroctvom.

Druhá svetová vojna vzišla z výsledkov prvej svetovej vojny, ktoré vytvorili nestabilné usporiadanie Európy a sveta, kde sa postupne začala profilovať skupina nespokojných, pokorených krajín túžiacich po odvete a novom usporiadaní sveta. Títo nespokojenci sa zoskupili ako zo skupiny štátov porazených (napr. Nemecko), tak zo skupiny víťazných (napr. Japonsko). V spojení s bezútešnou hospodárskou situáciou na prielome 20. a 30. rokov a neschopnosťou víťazných mocností vznikol základ nového konfliktu, ešte strašnejšieho než bol ten predtým. Na jeho počiatku bol pakt Ribbentrop-Molotov medzi Treťou ríšou a Sovietskym zväzom a ich útok na Poľsko. Odpoveďou Spojencov (t.j. Francúzko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty) bolo vypovedanie vojny len Nemecku. Hitler a Stalin za vzájomnej pomoci vo svojej expanzii voči okolitým krajinám pokračovali až do júna 1941, kedy Nemecko napadlo Sovietsky zväz, čo následne Sovietsky zväz zaradilo medzi Spojencov. Do vojny neskôr na strane Osy vstúpili aj ďalšie štáty - Japonsko a Taliansko, a na strane Spojencov Spojené štáty americké.

Druhú svetovú vojnu sprevádzali otrasné zločiny proti ľudskosti - holokaust, zachádzanie s vojnovými zajatcami či genocída podrobených národov (Nacistické Nemecko, Sovietsky zväz). Možno k ním ešte priradiť cielené bombardovanie miest a civilných cieľov, včítane nasadenia atómových bômb.

Príčina Edit

Koniec prvej svetovej vojny a versaillský systém Edit

Viac informácii nájdeš na: Prvá svetová vojna, 14 bodov prezidenta Wilsona, Versaillský mierový systém

[[Vstup USA do prvej svetovej vojny|
Gas-victims

Chemické zbrane si vyžiadali zhruba sto tisíc obetí.

Vstup USA do prvej svetovej vojny]] na strane mocností Dohody predznamenal porážku Nemecka a jeho spojencov, ktorým už dochádzali sily. Situácia sa náhle zmenila po revolučných zmenách v Rusku. Lenin deklaroval vystúpenie Ruska z vojny, čo dosiahol podpisom separátneho Brest-litovského mieru 3. marca 1918, čím sa rázom Nemcom uvoľnili ruky na východe a začali pripravovať veľkú ofenzívu na západnom fronte. Aj napriek presunutiu síl z Ruska sa ofenzíva nevydarila, pričom spojenci začali prechádzať do protiútoku. Tento posledný nemecký neúspech na západe predznamenal koniec nádejí cisára Viliama II. na víťazstvo v prvej svetovej vojne. Prispel k tomu aj fakt, že USA sa aktívne zapojili do bojov na západnom fronte na strane dohodových mocností. Nemecké vrchné velenie si už bolo vedomé, že vojna je stratená.
Gas-victims

Vstup USA do prvej svetovej vojny

[[Vstup USA do prvej svetovej vojny|
Gas-victims

Chemické zbrane si vyžiadali zhruba sto tisíc obetí.

Vstup USA do prvej svetovej vojny]] na strane mocností Dohody predznamenal porážku Nemecka a jeho spojencov, ktorým už dochádzali sily. Situácia sa náhle zmenila po revolučných zmenách v Rusku. Lenin deklaroval vystúpenie Ruska z vojny, čo dosiahol podpisom separátneho Brest-litovského mieru 3. marca 1918, čím sa rázom Nemcom uvoľnili ruky na východe a začali pripravovať veľkú ofenzívu na západnom fronte. Aj napriek presunutiu síl z Ruska sa ofenzíva nevydarila, pričom spojenci začali prechádzať do protiútoku. Tento posledný nemecký neúspech na západe predznamenal koniec nádejí cisára Viliama II. na víťazstvo v prvej svetovej vojne. Prispel k tomu aj fakt, že USA sa aktívne zapojili do bojov na západnom fronte na strane dohodových mocností. Nemecké vrchné velenie si už bolo vedomé, že vojna je stratená.
President Woodrow-Wilson

Nemci vzhľadom na okolnosti museli začať konať. 4. októbra 1918 odoslala vláda Maxa Bádenského prezidentovi USA, žiadosť o prímerie a zahájenie mierových rokovaní. Odvolávala sa pritom na 14 bodov prezidenta Wilsona, ktoré predložil v januári 1918 v kongrese. 5. novembra 1918 došlo do Berlína prehlásenie amerického štátneho sekretára, že spojenci sú pripravení uznať 14 Wilsonových bodov ako základ pre jednanie. Hlavným cieľom spojencov bolo zabrániť Nemecku využiť prímerie ako prestávku na preskupenie a v prípade stroskotania rokovaní znovu zaútočiť. Podmienky boli preto veľmi tvrdé, a ich prijatie znamenalo fakticky podrobenie. Požiadavky spojencov boli okamžité opustenie všetkých území obsadených na západe, vydanie Alsaska a Lotrinska, stiahnutie sa z ľavého brehu Rýna a bezpečnostnej zóny na pravom brehu Rýna o šírke 35 km, ktorá mala zostať demilitarizovaná. Mestá Kolín, Koblenz a Mohuč mali byť obsadené spojeneckými vojskami. Anulovanie brest-litovskej zmluvy. Nemecko malo odovzdať všetky ponorky a veľké množstvo zbraní, munície, vozidiel a lokomotív. Spojeneckí zajatci mali byť prepustení na slobodu, ale nemeckí mali zotrvať v zajatí. Nemecko prijalo tvrdé podmienky a zmluva o prímerí bola podpísaná v salónnom voze v Compiégneskom lese 11. novembra 1918.

Výsledky prvej svetovej vojny boli katastrofálne. Vo vojne zomrelo 10 miliónov a 7 miliónov civilistov, zranených bolo vyše 20 miliónov. Taktiež došlo k rozpadu štyroch veľkých ríš. Cárske Rusko, ktoré bolo zaostalé, vojna absolútne položila. Vláda totiž deklarovala zotrvanie Ruska vo vojne. Toto využili boľševici na čele s Vladimírom Iľjičom Leninom a v novembri 1917 sa násilím chopili moci.

Jednania o mierových zmluvách začali 18. januára 1919 v Paríži za účasti delegátov z 32 krajín pod predsedníctvom francúzskeho ministerského predsedu Clemenceaua. Všetky dôležité rozhodnutia padli v podstate v rade štyroch. Túto tvorili za Francúzsko ministerský predseda Clemenceau, za Veľkú Britániu Lloyd George, za USA to bol prezident Wilson a za Taliansko predseda vlády Orlando. Medzi spojencami však dochádzalo k veľkým rozporom ohľadom mierových podmienok a potrestania Nemecka. Francúzsko sa snažilo o absolútne oslabenie Nemecka. Clemenceau vydobyl navrátenie Alsaska a Lotrinska, nepodarilo sa mu však od Nemecka odtrhnúť ľavý breh Rýnu. USA a Veľká Británia chceli Nemecko potrestať len mierne, v rámci udržania rovnováhy síl v Európe, preto súhlasili len s demilitarizáciou Nemecka a 15 ročnou okupáciou spojeneckými vojskami. Nemecko stratilo všetky svoje kolónie, pričom Togo a Kamerun pripadli Francúzsku.

Nemecko malo prísť o územia o rozlohe takmer 70 000 km2 a mohlo si ponechať iba 100 000 príslušníkov armády a 15 000 mužov v námorníctve vrátane dôstojníckeho zboru. Veľké pobúrenie v Nemecku vyvolal aj článok 231 Versaillskej zmluvy o vine za rozpútanie vojny, ktorý doslova označil Nemecko za pôvodcu vojny a táto téza o vine Nemecka sa stala požiadavkou ďalších spojeneckých požiadaviek týkajúcich sa vojenských náhrad. Nemecko bolo na kolenách. Reparačná komisia vypočítala nemecký dlh na 123 miliárd mariek, z čoho malo Francúzsko zinkasovať 52%. Navyše malo Nemecko dodávať aj rôzne suroviny včítane 2 miliónov tón uhlia mesačne. K 1. máju 1921 malo Nemecko zaplatiť 20 miliárd mariek. Nemecké národné strany, ale aj strany zoskupené v Národnom zhromaždení po vyhodnotení situácie usúdili, že odzbrojená a oslabená krajina sa ďalšiemu spojeneckému útoku neubráni a preto pod tlakom spojeneckého ultimáta aj napriek nespokojnosti verejnej mienky, boli nútené mierovú zmluvu akceptovať.

Parížska mierová konferencia sa stala konferenciou víťazov. Medzi účastníkmi nebolo ani Nemecko, ani Sovietsky zväz a nástupnícke štáty sa mohli zúčastniť iba v roli čakateľov na rozhodnutia veľkej štvorky. Napriek veľkolepým plánom sa mierová konferencia obmedzila iba na prípravu zmlúv s nepriateľskými štátmi. Mierová konferencia sa dokázala vysporiadať s veľkým množstvom problémov a úloh. Garantovala medzinárodné uznanie tucta nových štátov a rozdelila veľké množstva územia. Veľa novovzniknutých štátov získalo základ pre nový začiatok. Budúci vývoj však ukázal, že systém zmlúv a garancií, ktorý sa zaviedol v Paríži stál na veľmi krátkych nohách. Tým, že USA vycúvali zo Spoločnosti národov a vrátilo sa späť k politike neangažovanosti ponechali garancie na pleciach Francúzska a Veľkej Británie, ktoré nedokázali v najdôležitejších okamihoch rázne zakročiť.

Ad blocker interference detected!


Wikia is a free-to-use site that makes money from advertising. We have a modified experience for viewers using ad blockers

Wikia is not accessible if you’ve made further modifications. Remove the custom ad blocker rule(s) and the page will load as expected.

Also on FANDOM

Random Wiki